Vojensko.cz

Ako vie osud niekedy všetko vyriešiť za nás...Bol som veľmi povďačný Jozefovi Kubartovi za promntnú reakciu na moju prosbu o zaslanie kontaktu na môjho i jeho priateľa a spolubojovníka v PŠ Libejovice. Jožko, /Tykajme si/ ja som hneď po obdržaní adresy od Teba , napísal Marianovi Havlasovi dopis, kde som si zaspomínal na naše spoločné chvíle a spoločné zážitky s očakávaním skorej odpovede. Práve dnes predpoludním mi telefonovala pani, predstavila sa ako priateľka Mariana, a s plačom v hlase mi oznámila,že aby som odpoveď od Mariana už nečakal, lebo zomrel na rakovinu vlani v novembri. Chvíľu som nevedel prísť k slovu, no potom som si uvedomil, že po vyše 40-ročnom hľadaní sa, keď sme už mali k sebe veľmi blízko, zasiahol osud a nebolo nám dopriane sa stretnúť ako sa povie naživo! Vyzívam preto všetkých, ktorí ste ho poznali , aby si na neho spomenuli v pietnej úcte a pokore!Chcem pozdraviť aj Standu Cvrkala, hoci sa neviem rozpametať či bol v mojom družstve, alebo v Havlátovom. Na Ježila si pametám dobre, bol to kynolog v civile a psom sa vyznal.Začína sa mi páčiť, že čoraz viac bývalých ročníkových spolubojovníkov + - objavuje tieto stránky a skutočne sa zaujíma o svojich spolutrpiacich bojovníkov!
S tým stretnutím vrele súhlasím a myslím si, že by sme sa mali stretnúť všetci, bez rozdielu ročníkov a dlžky pobytu v Libejoviciach, aj keď si uvedomujem náročnosť organizácie takéhoto podujatia! Míla R.